Slovenský jazyk
p. uč. Smažáková
Rakofka Rakofka
Hadajte dety co sa
deje...
Herci hosty vytaiu
K potlesku sa klankaiu
HNisa rodnanska, Rea ercovo
- VIII. A
Wsie to najpiękniejsze miejsca ale mam tylko jedną ulubioną. To miejsce lśni pięknem, natura sprawia, że jest taka piękna. Lasy, góry - można tam odpocząć, ludzie odrzucają swoje zmartwienia, mogą oddychać. Nasza wioska jest pełna zwyczajów, każdy łatwo się do tego przyzwyczai. Wioska to nie tylko otaczające środowisko, to nie tylko natura, to nie jest. Że ludzie tworzą świetną atmosferę, uczyń tę wioskę miejscem spokoju i ciszy. Nawet Palárik żył wśród takich ludzi, bo przyjemne towarzystwo uspokoi wszystkich. Janko bardzo ją lubiła - dlatego niż Palárikova Raková. Lenka Zajacová VIII.
Ako vzniklo DIVADLO
Kedysi dávno ešte divadlo
neexistovalo.
V tej dobe žila grófka Anna. Anna sa rada zabávala. Každú sobotu sa
u nej konali plesy. Ale po čase ju omrzeli. Vyhlásila, že kto vymyslí
zábavu, ktorá ju neomrzí, dostane 1000 dolárov. Prišli ľudia odvšadiaľ, ale
nikto to nevedel vymyslieť. Raz, keď šla grófka Anna na prechádzku,
všimla si, že jeden mladík si zarába niečím zaujímavým. Tento mládenec totiž
zabával deti hraním s bábkami. Deti mu za to dávali peniaze. Keď
sa skončilo predstavenie, grófka sa ho
išla opýtať, ako sa to volá. On jej prezradil, že to pomenoval divadlo.
Anna ho poprosila, aby jej išiel zahrať na zámok. On s radosťou súhlasil. Keď
prišli, rozložil si svoj kufrík a začal hrať. Grófka ho s nadšením
sledovala. Mládenec skončil a Anna mu prezradila, že je to zábava, ktorá
ju neomrzí.
Dala mu 1000 dolárov a ponúkla, aby sa predstavenie konalo
v miestnosti na zámku. On súhlasil. A tak sa divadlo traduje až
dodnes a dodnes sa a ňom ľudia zabávajú.
mutat A függöny kinyílik, az ajtó ütés megáll, kialszanak a fények és kialszik a zaj, hirtelen valaki tüsszent a színházban. Az előadás szépség, az emberi szív ragyog vele. Az emberek nevetnek a boldogságtól és a szívük szeretettel ég. Nagy taps a hall felé senki nem kiabál. Az emberek boldog szabadságot és minden rendben van. Patrícia Gavlasová Majáková Aneta VII. A
O psíkovi Rexovi a ovečke
Julkine domáce divadlo
Ako sa tvorilo divadlo
Herec
Divadlo zahrať?
Jasné, viem to. Som herec!
Zahrať smútok, taktiež smiech.
Nechýba mi zdravý beh.
Tie texty sa naučiť?
Budú nás vždy tie mučiť.
Kedy idem? Povedz, Janka?
Vtedy, keď sa zatvorí banka.
Anita Kováčiková
Andrea Knežiková
VII. A
Divadlo
Keď slnko spoza hôr vychádza,
ráno rýchlo prichádza.
Do školy sa hrnú deti,
vtáky im štebotajú ponad strechy.
A v divadle všetko chystá sa,
predstavenie o chvíľu začne sa.
Kristína Ševčíková
Lucia Kajánková
VII. A
Veľká Veľkonočná dilema
Bol krásny slnečný deň, všetci boli veselí a šťastní, len malý Jakubko nie. Ubiehal týždeň po týždni a Veľká noc bola čoraz bližšie. Jakubka trápilo stále to isté. Raz večer sedel na posteli a pozeral len tak do prázdna. Vtom začul klopanie a do izby vošla mama. "Kubko, čo ťa trápi? Veď ledva ješ, málo spíš a úlohy si vôbec nerobíš! Takto to už ďalej nemôže pokračovať!" Kubko sa pozrel na mamu a začal rozprávať: "Vieš, to je tak, mám veľmi rád Veľkú noc, ale tie zvyky a tradície sú stále rovnaké." Kubko sa s mamou rozprával do neskorého večera. "Ale, veď zvyky a tradície je to najkrajšie čo máme. Spájajú rodinu a priateľov." Keď mama dohovorila, Kubko už sladko spal. Mama ho prikryla a pobozkala na čelo. Chcela mu zlepšiť náladu, a tak si nad tým celú noc lámala hlavu. A nakoniec na to prišla. Ozdobené vajíčka poskrývala na záhrade. Keď sa Jakubko zobudil, čakal ho košík a v ňom list od mamy. Zavolal si rodinu a priateľov, aby mu pomohli hľadať vajíčka. Tento zvyk spája rodinu a priateľov. Blúdi po mestách a štátoch. Hovorí sa, že sa vraj niekde usadil.
Kika Gilániová
Emka Zajacová
V. A
Veľkonoční zajkovia
V jednej nore žili traja zajkovia. Volali sa Fero, Dali a Mak . Mali veľa práce. Každý deň sa pripravovať na Veľkú noc, pretože to boli veľkonoční zajkovia. Raz, keď prišiel deň Veľkej noci, šli sa pozrieť, ako sa ľudia na Veľkú noc pripravujú. V jednej chalúpke žila rodinka. Zajkovia tam našli veľkonočné vajíčko. Zobrali ho a dali ho do svojho košíka. Šli ďalej na ceste našli vajíčko, tiež ho dali do košíka. A takto to pokračovalo celý deň. Keď mali plný košík vajíčok, šli ich rozdávať. V tej chalúpke, kde našli prvé vajíčko, sa ľudia stále rozprávali o Veľkej noci. Kúpili vajíčka, chalani vodné pištole, obliekli sa a šlo sa na šibačky. Dievčatá sa pripravovali na šibačov. Prví prišli bratranci, ty ich zobrali rovno do vane . A tak to šlo celý deň, až na koniec im zajkovia dali vajíčko. Keď prišli domov, tata so synom mali plne košíky čokoládok, peniažkov a vajíčok, čo vyšibali. Potom šiel Ferko do Rakovej, Dali šiel do Čadce a Mak šiel na Staškov. V Rakovej našli najviac vajíčok, potom v Čadci a najmenej našli v Staškove. Preto Raková je na Veľkú noc štedrá a veselá. Chodili zajkovia sem a tam a takto to šlo celý deň. Ale nie je všetko o vajíčkach a o šibaní, ale je to o Zmŕtvychvstaní Pána. Preto sa v ten deň ide do kostola a modlia sa viac ako bežne.
Ponaučenie: Na Veľkú noc nie je všetko o vajíčkach o šibaní a o darčekoch, ale je to o Zmŕtvychvstaní Pána, preto by sme mali ísť v ten deň do kostola, ale závisí to od rozhodnutia človeka.
Natália Škorvánková
V. A
Veľkonočné zvyky
Dali sme my zime zbohom.
Konečne je jar za rohom.
Tento čas je veľmi krátky,
blížia sa Veľkonočné sviatky.
Chlapci vŕbu hľadať idú,
s korbáčom za dievčatami prídu.
Pletú korbáč vo dne, v noci,
skúšajú to bez pomoci.
Chystajú si vedrá vody,
nejdú nikam bez dohody.
Pred domom sa strhne vodná bitka,
neostane suchá žiadna nitka.
Dievčatá im ponúkajú samé dobroty:
koláče, chlebíky, mali s tým veľa roboty.
Pred rozlúčkou však na konci
navoňajú dievča chlapci.
A dievčatá pre zmenu,
dajú chlapcom odmenu.
VIII. A
Veľká noc
Už v mesiaci marci
bude sviatok Veľkej noci.
Budeme mať prázdniny,
vyšibeme dievčiny.
Pôjdem s tatom do hory,
nazbieram si prútiky.
Upletiem si korbáč,
aby dievča dalo koláč.
A keď dievča nedá koláče,
olejem ju z fľaše.
Potom mi dá vajíčko,
maľované farbičkou.
Tomáš Matyšák
V. A
Veľká noc
Veľká noc je za dverami,
sneh svieži už odchádza.
Ja rozmýšľam nad darčekmi,
pre šibačov pre brata.
Vyšibú ma a oblejú,
sladkú výslužku dostanú.
Dostanú aj maľované,
krásne, pestré vajíčka.
Pohostím ich koláčikmi,
cukríkmi a sladkosťami.
Za výslužku poďakujú
a ďalej sa poberajú.
Laura Mravcová
V. A
Veľká noc
Nie je to klam, ani čary,
sú tu krásne sviatky jari.
Naplň sa láskou, pokojom,
každučké srdce, každý dom!
Buďte verní starým zvykom,
nech šibe len korbáčikom.
Aby jemný dotyk korbáča
vám líce slzou nezmáčal.
Kto rozum má - pochopí,
slabučko sa vodou pokropí.
Preveselé sviatky jari,
slnko v každej jednej tvári.
Bystré nohy, svižný korbáč,
šunku, chlebík ba aj koláč.
Trošku kriku, šťastia moc,
Skrátka, krásnu Veľkú noc.
Matúš Kormanec
VII. A
Láska
Valentínska
Pre teba láska
Láska
Valentín
Anjelik
Valentínska ruža
Láska si nájde svoju cestu
Plameň, ruža, srdce
Rodinka a Valentínska pošta
Svet fantázie
Čo je láska?
Jeseň
Jeseň
Listy už padajú, deti sa schádzajú.
Leto sa už končí a jeseň prichádza.
Škola už začala, päťky už lietajú.
Deti si radšej šarkanov púšťajú .
A pri tom pijú teplý čajík ako medík.
Jeseň je príjemné ročné obdobie.
Lukáš Doleček
Tomáš Knežik
V. A
Čarovná jeseň
Listy hrajú,
vietor spieva.
Jeseň je farebná,
doslova čarovná.
Slnko sa už unavuje
a mráčik ho zahaľuje.
Bociany už odlietajú,
ježkovia sa ukrývajú.
Školský rok sa začína
a školáka tu privíta.
Listy krásne zbierame,
na zimu už čakáme.
Laura Mravcová
Kristína Kajánková
V. A
Dážď
Všetky farby jesene
a lesný dáždik poteší
všetky jelene
a farebný dáždnik.
Už si chystám pršiplášť
a ružové čižmy,
lebo prší hustý dážď,
tešíme sa veľmi.
Hop, hop po kalužiach
s pršiplášťom skáčem.
Chodím po nej ako na lyžiach,
už som mokrý, plačem.
Anita Kováčiková
Andrea Knežiková
VII. A
JESEŇ
Letí šarkan nad nami,
jeseň žiari farbami.
Listy pekne sfarbené
žlté, hnedé, červené.
Veselo zo stromu letí,
hľadajú ho všetky deti.
Je tu jeseň, prší, fúka,
zmoknutý je dom i lúka.
Len si prš, ty jeden dáždik,
ja nezmoknem, ja mám dáždnik.
Ide ježko cestičkou
košík plný hríbikov.
Veveričky zase
šišiek plné kapse.
Malá sova spoza bučka,
pozerá sa na jabĺčka.
Jabĺk, hrušiek plný sad
musí ich hneď ochutnať.
Patrícia Gavlasová
VII. A
Farebná jeseň
Keď padá lístie
a ráno je hmla,
tak na jeseň všetko ožíva.
Tancuj v daždi,
aby kvapky na teba nepadali.
Roztvor dáždnik farebný,
hľa, dúha svieti na nebi.
A tam zasa spoza kríčka,
hľadí dubák na Janíčka.
Pani Jeseň tancuje,
na okienko nám klope.
Farebné má ona šaty,
listy, tie jej hladia vlasy.
Veverička do zásoby,
tá si hľadá len oriešky.
Ježko má zas na sebe,
dve jabĺčka červené.
Aneta Majáková
VII. A
Farebná jeseň
V. A
Fúkaj, vetrík fúkaj
Fúkaj vetrík fúkaj,
po tom lístku farebnom.
Lieta vtáčik po slniečku
ako jasný zvon.
Lieta šarkan v povetrí,
radosť detí odletí.
Letí priamo k nebesiam,
preto jeseň rád ja mám.
Fúkaj vetrík fúkaj,
po tom dube farebnom.
Pobehuje srnka po lese,
kam ju vietor zanesie.
Marián Machala
Simona Stráňavová
V. A
Krása jesene
Jeseň všade zavládla,
pestrá farba prevláda.
Listy všade padajú,
medvede spať odchádzajú.
Chladno, zima pri duši,
čajíček nás poteší.
Škola volá, deti sem,
vedomosti získať chcem.
Prídem k hrobu babičky,
zapálim tam sviečočky.
Šarkana si do rúk dám,
nech ho vetrík nesie tam i tam.
Bociany už odlietajú,
ježkovia si úkryt hľadajú.
Nahrabeme kopu lístia,
skočia deti i rodičia.
Ema Zajacová
V.
A
Vej, vetrík vej!
Veje vetrík po doline,
veje listy po dedine,
Ľudia sa radujú,
že listy opadávajú.
Príď, vetrík príď,
nech listy opadajú,
Fúkaj vetrík, fúkaj,
nech sa všetci radujú.
Jeseň nám prichádza,
leto nám odchádza
a vtáky sa smejú.
Veronika Urbaníková
Zuzana Čišecká
V.
A
Vtáčí spev
Sedí vtáčik jarabáčik,
na strome a hľadá hniezdo.
Pozrie sa hore-dole,
ale na miesto listov,
vidí párik ježkov,
ktoré sa hrajú
v tom farebnom lístí.
Pozrie sa hore.
A čo tam vidí?
Krásnu ryšavú veveričku.
Odletí z toho stromu,
hľadať hniezdo inde.
Ako tak letí, tak počuje spev.
Letí ďalej, spev je hlasnejší.
A už vidí, kto to spieva.
Vidí vtáčikov aj deti
na lavičke.
Marek Zbončák
Alex Novotný
V. A
Čaro jesene
Na jeseň je veľa farieb,
túžim sa v nich schovávať.
Urobím si mnoho malieb
a budem ich rozdávať.
Padajú nám žlté listy,
vietor si nie je istý,
či ich zhodiť všetky celé
a či počkať do nedele.
Odlietajú naši vtáci,
lebo sa im veľmi páči,
lietať ako šarkany
kolo celej krajiny.
Na prechádzku poďme,
bundy si hneď hoďme.
Všetkých vás tam berieme,
užívať si krásu jesene.
Saška Strýčková
V. A
Tóny jesene
Jesenné listy padajú,
malé ježky sa len radujú,
že si spravia príbytky
z javora či lipky.
Vtáčiky radšej odlietajú,
veveričky ostávajú.
Medveď sa už skladuje,
líška deti varuje.
Bocian si balí batoh.
Čo mu ostáva?
Vezme deti, ženu
a odlieta do neznáma.
Ľudia už sýkorkám
búdky chystajú!
Chystám i ja,
nech nám nezamrznú.
Šarkany púšťame,
nič lepšie není.
Veď vypočujme si
tóny jesene!
Kristína Gilániová
V. A
Jeseň
Máme radi celý svet,
rozkvitol sťa biely kvet.
V tom potoku voda tečie,
mama chutné koláče pečie.
Vianoce sa rýchlo blížia,
deti sa na darčeky tešia.
Krásna je tá rodná zem,
prírodou sa kochať chcem.
Marek Turják
VI. A
Jeseň
Kto si oči otvorí, jeseň nech ho očarí.
Hravá farba jesene, chmáry nech nám zaženie.
Vetrík síce chladný je, listy rád on zhadzuje.
Raz sú sem a raz sú tam, všade ich nachádzam.
Farebné sú, to je fakt, veľké, malé, tak i tak.
Neštebocú nám už vtáčky, odleteli neboráčky.
Boja sa tiež tuhej zimy, ako všetci, ako i my.
Ešteže tie šarkany, poletujú nad nami.
Vysoko sa vznášajú, ako vrany krákajú.
Ako rýchlo prišla k nám, pani Jeseň, hlásia nám.
Sofia Strýčková
VI. A
Práve teraz
Jeseň sa už blíži, nech nám zas neublíži.
A keď lístie opadáva, medvedík nám hneď zaspáva.
Sníva sa mu krásny sen, celú zimu spal by len.
Ježko zásoby si zbiera, už je z nich plná diera.
Ježko spinkať bude tiež, veď je to len malý jež.
Katka Hanuláková
VI. A
Listy
Na poliach kosia žitko, stáda poháňajú vrtko.
Listy opadávajú, stromy usínajú.
Ľudia chystajú sa na zimu, tak daj si čiapku na hlavu.
Zimný vánok oblaky poháňa, zamračené je už od rána.
Jeseň je tu medzi nami, zvony zvonia - Pán Boh s vami.
Eliška Zbončáková
VI. A
Začiatok jesene
Jeseň sa začala, slnka už nie je dosť.
Leto sa skončilo, volajme o pomoc.
Deti sa hrajú s listami a ježko zasa s hruškami.
Jeseň je pekná vec, ty máš doma pec.
Vonku je zima, v izbičke príma.
Danka Perďochová
VIII. A
Príchod jesene
Jesenné slnko nad stráňou vychádza,
skromnými lúčmi na lúku svieti,
vlhkú hmlu pomaly rozháňa,
pošteklí nošteky nezbedných detí.
Vietor sa pridáva s lístím sa pohráva.
Jeseň je maliar, ktorý paletu má pestrú,
nezbedné lístie pomaly padá na cestu.
Zima je blízko, v diaľke ju cítiť,
všetko sa chystá snehom sa prikryť.
Andrej Tatarka
VIII. A
Jeseň
Jeseň k nám prišla, aké krásne obdobie!
Všetci sa tomu tešia, že máme doma pohodlie.
Listy hrajú farbami: červenou, oranžovou, žltou.
Šatstvo zmenili aj naše stromy, môžu sa pýšiť úrodou.
Ľudia obrábajú svoje polia, kde rôzne plodiny pestujú,
radostne pri nich stoja a mladé víno degustujú.
Keď vetrík silno zafúka, deti sa už nemôžu dočkať,
kedy vytiahnu šarkana a budú si ho na kopci púšťať.
Pavúčiky usilovne tkajú siete zlatými niťami,
keď na ne dobehnú lúče, lesknú sa od rosy kvapkami.
Les je ponorený do ticha, zvieratá sa ukladajú na spánok.
Do príchodu zimy už všetky spia, vanie len pokojný vánok.
Nastala jeseň, priatelia milí,
ale i tak radosť máme.
Slnko chodí skôr spať v tejto chvíli,
a plné koše hríbov dáme mame.
Lenka Zajacová
VIII.A