Slovenský jazyk

p. uč. Smažáková

Rakofka Rakofka

Hadajte dety  co sa deje...

Palaryk sa z okna smeje
Prychadza k nam divadlo
lety ako lyetadlo.
Bocyani sa z bydla pozeraiu
na ludzy sa usmievaiu?
Rakofka dnes hori stastym,
stromy sa už zdobia lístím.

Herci hosty vytaiu

K potlesku sa klankaiu

HNisa rodnanska, Rea ercovo

- VIII. A

Wsie to najpiękniejsze miejsca ale mam tylko jedną ulubioną. To miejsce lśni pięknem, natura sprawia, że ​​jest taka piękna. Lasy, góry - można tam odpocząć, ludzie odrzucają swoje zmartwienia, mogą oddychać. Nasza wioska jest pełna zwyczajów, każdy łatwo się do tego przyzwyczai. Wioska to nie tylko otaczające środowisko, to nie tylko natura, to nie jest. Że ludzie tworzą świetną atmosferę, uczyń tę wioskę miejscem spokoju i ciszy. Nawet Palárik żył wśród takich ludzi, bo przyjemne towarzystwo uspokoi wszystkich. Janko bardzo ją lubiła - dlatego niż Palárikova Raková. Lenka Zajacová VIII.


Gekijō gekijō ga kite imasu mausu wa mausu o sagashiteimasu. Fukurō wa sudeni kite ori, kare ni kongan suru. Akari wa kie, doko mo kurayami, gekijō ga hajimatte imasu. Karera wa otogibanashi ni dete, anata no niwa de. Niwa ni chīsanaka ga ari, soko ni wa ōkina sen ga arimasu. wa soko ni sunde ite,Bosoruka shikashi, sore wa hairimasen. Gekijō wa owarimashita, ōjo wa watashitachi ni janpu shimasu. Wakare o tsugeru hodō o hashitte imasu. Sofia sutorikowa, katarīna hanurakowa VI. A

Ako vzniklo DIVADLO


Kedysi dávno ešte divadlo neexistovalo. V tej dobe žila grófka Anna. Anna sa rada zabávala. Každú sobotu sa u nej konali plesy. Ale po čase ju omrzeli. Vyhlásila, že kto vymyslí zábavu, ktorá ju neomrzí, dostane 1000 dolárov. Prišli ľudia odvšadiaľ, ale nikto to nevedel vymyslieť. Raz, keď šla grófka Anna na prechádzku, všimla si, že jeden mladík si zarába niečím zaujímavým. Tento mládenec totiž zabával deti hraním s bábkami. Deti mu za to dávali peniaze. Keď sa skončilo predstavenie, grófka sa ho išla opýtať, ako sa to volá. On jej prezradil, že to pomenoval divadlo. Anna ho poprosila, aby jej išiel zahrať na zámok. On s radosťou súhlasil. Keď prišli, rozložil si svoj kufrík a začal hrať. Grófka ho s nadšením sledovala. Mládenec skončil a Anna mu prezradila, že je to zábava, ktorá ju neomrzí. Dala mu 1000 dolárov a ponúkla, aby sa predstavenie konalo v miestnosti na zámku. On súhlasil. A tak sa divadlo traduje až dodnes a dodnes sa a ňom ľudia zabávajú.

Laura Mravcová
V. A

mutat A függöny kinyílik, az ajtó ütés megáll, kialszanak a fények és kialszik a zaj, hirtelen valaki tüsszent a színházban. Az előadás szépség, az emberi szív ragyog vele. Az emberek nevetnek a boldogságtól és a szívük szeretettel ég. Nagy taps a hall felé senki nem kiabál. Az emberek boldog szabadságot és minden rendben van. Patrícia Gavlasová Majáková Aneta VII. A

O psíkovi Rexovi a ovečke

Raz sa ovečka pásla na zakázanej lúke. Psík Rexo to videl a rozbehol sa za ovečkou. Ovečka ho počula a hneď utekala. Psík Rexo hovorí: "Počkaj, musím ti dať pokutu!" "Pomóóóc, pomóóc, pomóc! Naháňa ma psík Rexo." Potom sa im trochu točila hlava. Psík Rexo konečne mohol dať ovečke pokutu. Ale ovečka sa čudovala, že prečo má pokutu? Psík jej hovorí: "Ovečka, dostala si pokutu preto, lebo si sa pásla na zakázanej lúke!" "Ja som nevedela, že ta lúka je zakázaná!" Psík Rexo mal takú radosť, že mohol dať ovečke pokutu, ale na druhej strane to také srandovné nebolo, lebo ovečka bola chudobná, žila len s mamou a tromi súrodencami. Nemali veľa peňazí. A tá pokuta bola 150 eur. Psík Rexo to nemohol pochopiť. Ovečka prišla domov uplakaná, že dostala pokutu. Mama sa jej spýtala: "Prečo plačeš, ovečka?" "Dostala som pokutu od psíka Rexa." A potom zistili, že ovečka je sesternica psíka Rexa.


Ponaučenie: Vždy sa treba ku každému správať dobre.


Zuzka Čišecká
V. A

Julkine domáce divadlo

Blížili sa Julkine narodeniny a jej rodičia sa rozhodli dať jej darček skôr. Všetko mali naplánované, a tak v nedeľu, presne o 15:45, začali Julku obliekať. "Mami, kam ideme?" opýtala sa mamy Julka. "Do divadla!" usmiala sa mama. "Na Ruženku!" povedal ocko a pohladil Julku po hlave. O chvíľu už sedeli v aute. Keď prišli do divadla, ocko im kúpil Julke pukance a mame hranolky. V divadle sa usadili a chvíľku sa rozprávali. Blik. Svetlá sa zhasli a začalo sa predstavenie. Po predstavení bolo vidieť, že sa Julke veľmi páčilo. Keď prišli domov, Julka si vyzliekla kabátik a hodila ho na zem. Utekala do svojej izby a zabuchla za sebou dvere. Po chvíli vyšla z izby a zo zásuvky vybrala mamine nové utierky. O chvíľu si rodičia všimli, ako Julka vylieva fľaše z malinovky do záchoda. Vrchnáčiky si schovala do vrecka a rýchlo bežala po lepiacu pištoľ a mamine stužky. Znova vybehla hore schodmi do svojej izby a tam zostala celé poobedie. Rodičom sa to nepozdávalo, a tak sa za ňou išli pozrieť. Keď otvorili dvere izby, veľmi sa prekvapili. Julka sedela na stoličke a hrala sa s malým divadielkom. Mama hneď pochopila, na čo jej boli utierky, vrchnáčiky a stužky. Zasmiala sa: "Julka, ty naša malá výmyselníčka!" Rodičov to natoľko zaujalo, že sa spolu s Julkou hrali do neskorého večera.

Emka Zajacová
Kika Gilániová
V. A

Ako sa tvorilo divadlo

V dávnych časoch mali ľudia iba tablety a telefóny. Keď sa na to ľudia sťažovali, začali vymýšľať nové veci, aby deti zaujali aj inak. Nič nezaberalo. Hračky, preliezačky proste nič. Raz babička Matilda mala nápad, čo keby postavili divadlo. Schválili to a stavali ho 3 roky. Za chvíľu tam stála budova s názvom Bábkové a normálne divadlo. Deti to začalo veľmi baviť. Chodili tam jeden za druhým. Jedna rodina tam chodila každý pondelok, stredu a piatok. Keď ich to bavilo, vytvorili si vlastné divadelné dielo. Chodilo naň veľa preveľa ľudí. Vymýšľali rôzne divadelné hry ako horory, rozprávky či filmy. Keď zostarli, zobrala to zas iná rodina. A tak sa divadlo rozširovalo. A preto je až doteraz. Do divadla som začala chodiť aj ja. Najskôr na bábkové, potom i na iné detské predstavenia. Stále ma to rovnako baví. Pozývam tam aj svoje kamarátky, aby aj oni spoznali divadlo. Takto som tam nalákala stále iné a iné kamarátky. A tak do divadla chodilo veľa ľudí, ale niektorí si z toho robili srandu. Vysmievali sa a dávali plagáty, kde bolo napísane : "Divadlo hahaha" a nejaký smiešny obrázok. Neskôr, keď to zistila aj polícia, začala zasahovať. Ľudia si užívali predstavenie a oni riešili prípad. Za to, že ostatní si nerobili posmešky, vstupenky zlacnili zo 16 eur na 5 eur. A tak divadlo sa stalo obľúbeným.

Ponaučenie: Nemáme si z detských prestavaní robiť posmešky, aj keď nás nebavia.

Natálka Škorvánková
V. A

Herec

Divadlo zahrať?

Jasné, viem to. Som herec!

Zahrať smútok, taktiež smiech.

Nechýba mi zdravý beh.

Tie texty sa naučiť?

Budú nás vždy tie mučiť.

Kedy idem? Povedz, Janka?

Vtedy, keď sa zatvorí banka.

Anita Kováčiková

Andrea Knežiková

VII. A


Divadlo

Keď slnko spoza hôr vychádza,

ráno rýchlo prichádza.

Do školy sa hrnú deti,

vtáky im štebotajú ponad strechy.

A v divadle všetko chystá sa,

predstavenie o chvíľu začne sa.

Kristína Ševčíková

Lucia Kajánková

VII. A

Veľká Veľkonočná dilema

Bol krásny slnečný deň, všetci boli veselí a šťastní, len malý Jakubko nie. Ubiehal týždeň po týždni a Veľká noc bola čoraz bližšie. Jakubka trápilo stále to isté. Raz večer sedel na posteli a pozeral len tak do prázdna. Vtom začul klopanie a do izby vošla mama. "Kubko, čo ťa trápi? Veď ledva ješ, málo spíš a úlohy si vôbec nerobíš! Takto to už ďalej nemôže pokračovať!" Kubko sa pozrel na mamu a začal rozprávať: "Vieš, to je tak, mám veľmi rád Veľkú noc, ale tie zvyky a tradície sú stále rovnaké." Kubko sa s mamou rozprával do neskorého večera. "Ale, veď zvyky a tradície je to najkrajšie čo máme. Spájajú rodinu a priateľov." Keď mama dohovorila, Kubko už sladko spal. Mama ho prikryla a pobozkala na čelo. Chcela mu zlepšiť náladu, a tak si nad tým celú noc lámala hlavu. A nakoniec na to prišla. Ozdobené vajíčka poskrývala na záhrade. Keď sa Jakubko zobudil, čakal ho košík a v ňom list od mamy. Zavolal si rodinu a priateľov, aby mu pomohli hľadať vajíčka. Tento zvyk spája rodinu a priateľov. Blúdi po mestách a štátoch. Hovorí sa, že sa vraj niekde usadil.

Kika Gilániová

Emka Zajacová

V. A

Veľkonoční zajkovia

V jednej nore žili traja zajkovia. Volali sa Fero, Dali a Mak . Mali veľa práce. Každý deň sa pripravovať na Veľkú noc, pretože to boli veľkonoční zajkovia. Raz, keď prišiel deň Veľkej noci, šli sa pozrieť, ako sa ľudia na Veľkú noc pripravujú. V jednej chalúpke žila rodinka. Zajkovia tam našli veľkonočné vajíčko. Zobrali ho a dali ho do svojho košíka. Šli ďalej na ceste našli vajíčko, tiež ho dali do košíka. A takto to pokračovalo celý deň. Keď mali plný košík vajíčok, šli ich rozdávať. V tej chalúpke, kde našli prvé vajíčko, sa ľudia stále rozprávali o Veľkej noci. Kúpili vajíčka, chalani vodné pištole, obliekli sa a šlo sa na šibačky. Dievčatá sa pripravovali na šibačov. Prví prišli bratranci, ty ich zobrali rovno do vane . A tak to šlo celý deň, až na koniec im zajkovia dali vajíčko. Keď prišli domov, tata so synom mali plne košíky čokoládok, peniažkov a vajíčok, čo vyšibali. Potom šiel Ferko do Rakovej, Dali šiel do Čadce a Mak šiel na Staškov. V Rakovej našli najviac vajíčok, potom v Čadci a najmenej našli v Staškove. Preto Raková je na Veľkú noc štedrá a veselá. Chodili zajkovia sem a tam a takto to šlo celý deň. Ale nie je všetko o vajíčkach a o šibaní, ale je to o Zmŕtvychvstaní Pána. Preto sa v ten deň ide do kostola a modlia sa viac ako bežne.

Ponaučenie: Na Veľkú noc nie je všetko o vajíčkach o šibaní a o darčekoch, ale je to o Zmŕtvychvstaní Pána, preto by sme mali ísť v ten deň do kostola, ale závisí to od rozhodnutia človeka.

Natália Škorvánková

V. A

Veľkonočné zvyky

Dali sme my zime zbohom.

Konečne je jar za rohom.

Tento čas je veľmi krátky,

blížia sa Veľkonočné sviatky.

Chlapci vŕbu hľadať idú,

s korbáčom za dievčatami prídu.

Pletú korbáč vo dne, v noci,

skúšajú to bez pomoci.

Chystajú si vedrá vody,

nejdú nikam bez dohody.

Pred domom sa strhne vodná bitka,

neostane suchá žiadna nitka.

Dievčatá im ponúkajú samé dobroty:

koláče, chlebíky, mali s tým veľa roboty.

Pred rozlúčkou však na konci

navoňajú dievča chlapci.

A dievčatá pre zmenu,

dajú chlapcom odmenu.

Lenka Zajacová

 VIII. A

Veľká noc

Už v mesiaci marci

bude sviatok Veľkej noci.

Budeme mať prázdniny,

vyšibeme dievčiny.

Pôjdem s tatom do hory,

nazbieram si prútiky.

Upletiem si korbáč,

aby dievča dalo koláč.

A keď dievča nedá koláče,

olejem ju z fľaše.

Potom mi dá vajíčko,

maľované farbičkou.

Tomáš Matyšák

V. A

Veľká noc

Veľká noc je za dverami,

sneh svieži už odchádza.

Ja rozmýšľam nad darčekmi,

pre šibačov pre brata.

Vyšibú ma a oblejú,

sladkú výslužku dostanú.

Dostanú aj maľované,

krásne, pestré vajíčka.

Pohostím ich koláčikmi,

cukríkmi a sladkosťami.

Za výslužku poďakujú

a ďalej sa poberajú.

Laura Mravcová

 V. A

Veľká noc

  Nie je to klam, ani čary,

sú tu krásne sviatky jari.

Naplň sa láskou, pokojom,

každučké srdce, každý dom!

Buďte verní starým zvykom,

nech šibe len korbáčikom.

Aby jemný dotyk korbáča

vám líce slzou nezmáčal.

Kto rozum má - pochopí,

slabučko sa vodou pokropí.

Preveselé sviatky jari,

slnko v každej jednej tvári.


Bystré nohy, svižný korbáč,

šunku, chlebík ba aj koláč.

Trošku kriku, šťastia moc,

Skrátka, krásnu Veľkú noc.

Matúš Kormanec

VII. A

Láska

Láska - taká krásna vec,

Snáď aj ja raz jeden dám.
Láme naše srdcia zlaté,
urobí v nich rany malé.
Zahojí však čo je treba
zreje v nás ako kvások chleba.
Denisa Zárodňanská
 VIII. A

Valentínska 

 Valentín sa spája s láskou,

s tou jemnou básňou.
Pieseň spievam ti v týchto krátkych veršoch,
harmónia nastáva v ľúbostných veršoch.
Čokoláda a dve kytice,
poteší i bozk na líce.
Veľké srdce je len pre teba,
splním ti modré z neba.
Eva Kovalíčková, Alžbeta Hanuláková
VIII. A 

 Pre teba láska

Pre teba, láska moja milá,

obetujem všetko z neba.
Len bozk od teba chcem,
len tebe do očí dívať sa chcem.
Ušlo mi srdce a našlo mi teba,
anjela, ktorý zletel z neba.
Zdá sa mi to ako sen
alebo moja túžba len?
Keď tvoje pery pobozkám,
ten cit lásky hneď rozoznám.
Ja ostať s tebou chcem,
lebo ťa veľmi milujem.
Miroslav Novosad, Kristián Kadlubec, Ondřej Jaroš 
VI. A

Láska

Láska je u všetkých ľudí,

ľúbiť každého ho núti.
Má aj svoj sviatok v kalendári,
14. február hneď mi do očí žiari.
Lásku však oslavujú aj každý deň dvaja ľudia,
ktorí sa majú radi, ktorí sa ľúbia.
Láska je nádherná vec,
ktorú nemusí nájsť len šťastlivec.
Na pravú lásku má právo každý,
kto bude milovať človeka navždy.
Byť milovaný, vtedy je človek naozaj šťastný,
Ale vedieť milovať, to by chcel vedieť asi každý.
Lenka Zajacová
VIII.A

Valentín


Ruža krásny kvietok je,

zo srdca sa daruje.
Vyvolá vždy radosť veľkú,
keď daruješ ju ako Valentínku.
Valentín je sviatok lásky,
pre všetky blondínky aj tmavovlásky.
Radosť majú však aj chlapci,
veď lásku hľadá každý.
Ružu daruj aj mamičke,
ďalší kvietok i babičke.
Oteckovi daruj srdce veľké,
deduškovi čokoládu k telke.
Marián Machala
V. A


Anjelik

Videl som ťa
a chcel som ťa mať.
Videl som ťa,
a chcel som ťa milovať.
Ty si bol môj anjelik,
ktorý ma zachránil.
Keď sa ťa dotýkam,
chcem ťa milovať.
Moje srdce planie
len za tebou.
Ty si môj anjelik,
ktorý ma miloval.
Si nežná, si milá a
viem, že ťa milujem.
Si môj život a
si moja záchrana.
Si môj anjelik,
ktorý ma nezradí.
Si moja láska a
viem, že ťa milujem.
Si to, čo si,
a preto ťa milujem, anjelik môj.
Kvitneš ako kvietok,
ktorý ma rozpáli.
Jedno ti poviem:
Milujem ťa!
Matúš Kormanec
VII. A

Valentínska ruža

Jedna ruža ako ruža,

polepeto nezahrá sa,
príde domov ako vietor,
nepredá to ani zlato,
len tak beží v povetrí,
naháňa ho čierny ďateľ,
nikto ho nechytí.
Bol by to mládenec,
nechytil by ani cudziu vec,
nosí mu to pod nos veci,
ale predsa vyprosí si,
malú ružu vynosí si,
dievčine ju prinesie.
Ejha, ďakujem ti mládenec,
ja ti za to dám ružu kvet.
Veronika Urbaníková
V. A


Láska si nájde svoju cestu

Bol Valentín a všetky deti sa tešili do školy. V škole robili Valentínky. Matej ju urobil svojej kamarátke Sáre. Sára sa rozprávala s kamarátkami na chodbe. V tom prišiel Matej a podal jej Valentínku. Potešila sa, objala Mateja. Na druhý deň Matej našiel na svojej lavici Valentínku. Myslel si, že to bola od Sáry. Ale napísala ju Miška. Závidela Sáre. Sára mala aj iné kamarátky Sofiu, Peťku a Leu. Zo školy išli všetky tri dievčatá ku Sáre. Dievčatá sa dohodli, že si urobia pyžamový večierok. V pondelok neprišla do školy Sára, lebo ochorela. Matej jej chcel zagratulovať k meninám. Mal pre ňu i darček. Na druhý deň Sára prišla do školy, doniesla muffiny. Matej jej dal darček. Potešila sa. Miška skoro praskla od závisti. Deti vybehli zo školy. Po vyučovaní Matej a Sára išli spolu domov, veselo sa rozprávali. Zo školy Sára neprišla domov. Rodičia boli veľmi vystrašení. Našli ju pri rieke, nič si nepamätala. Ani ako sa volá. Matej sa o ňu bál. Sáru odviezli do nemocnice. Nik nevedel, čo sa stalo. Matej pozval Sáru na školský večierok. Z Mateja sa všetci smiali, že už má priateľku. Ignoroval ich. Od toho okamihu sa všetko zmenilo. Boli si bližší. Pomáhali si v škole. Nazývali ich hrdličky. Chceli ísť spolu na rovnakú strednú školu. Ich láska pretrvala i na vysokej škole. Nakoniec sa zobrali. Bolo to ako v rozprávke.

Emmka Kotuľová
V. A


Plameň, ruža, srdce

Srdce červené ako plameň,
horiaci na drievku.
Čo už všetky
ruže spálil,
v červenom plameni.
Už v duši mi
plamienok horí,
na srdci ma hreje
ako slniečko pri mori,
šťastne sa smeje.
Simonka Stráňavová
V. A


Rodinka a Valentínska pošta

Bola raz jedna pošta. Nebola to len taká obyčajná pošta, bola to Valentínska pošta. Vietor ju odfúkol až ku jednej chalúpke, kde bývala mama s dvoma deťmi. Bola to dosť chudobná rodina. Jedného dňa išla mamička s dvoma deťmi do obchodu kúpiť si niečo na večeru. Pred dverami našli poštu, zobrali ju a išli dnu. Deti ju rýchlo otvorili. Bol tam lístoček, na ktorom bolo napísané: "SRDEČNE VÁS POZDRAVUJEM, CHÝBATE MI. MÁM VÁS RADA. AHOJTE. Nechápali, kto im to mohol poslať, ale deti prišli na to, že to bola babka a išli do obchodu. V obchode si deti spomenuli na to, že na druhý deň je Valentín, a tak povedali mame, či by nemohli darčeky. Keď prišli domov, pustili sa do balenia balíčkov. Balíčky dali babke, dedkovi a spolužiakom. Keď na druhý deň sa mala rozdávať pošta, dostali obaja po tri darčeky. Ale čakala ich aj previerka zo slovenčiny. Ale na stoličke našli papierik, na ktorom bolo napísané: " TO ZVLÁDNETE." A keď na druhý deň si hovorili známky, mali obidvaja 1, a toto už vôbec nechápali. Zistilo sa, že to všetko bola babka, ktorá ich povzbudzovala celý rok, aj na Valentína to bola ona. A tak chudobná rodina dostala Valentínsku poštu. Pošta, ktorú dostali ako prvú, tak tá ich povzbudzuje pri každej práci. Ale odvtedy, čo majú samé listy, sa im všetko darí. Hneď ako listy prestali, mali zlé známky . Že by to bolo Valentínom? Nie, bolo to tým, že sa zabudli nejako učiť. A to vysvetľuje, že nie je všetko Valentínom.

Ponaučenie z príbehu: Máme sa učiť vždy a nie iba vtedy, keď nám nosia darčeky.
Natálka Škorvánková
V. A


Svet fantázie

Môj sen je sen,

môj sen je chlapec,
ktorého chcem.
Môj svet fantázie je plný snov.
Môj svet je fantázia.
Môj svet je hviezda.
Môj svet je hviezda jasná.
Nikto ma nezničí.
Nikto mi nezničí sen.
Nikto mi nezničí môj svet fantázie.
Nik ma nezmení.
Ani môj sen vlastný.
Simonka Stráňavová
V. A


Čo je láska?

Láska je niečo, čo sa nedá kúpiť.

Nedá sa vidieť, dokonca ani počuť,
ale dá sa cítiť.
Ten, kto nemá srdce z kameňa,
musí byť šťastný.
Ten, kto má srdce z kameňa,
bude naveky smutný.
Lásku môže cítiť iba ten,
kto vie milovať.
Kristínka Kajánková
V. A


Jeseň

Ach, ty jeseň ako strom jaseň,

ktorý opadáva v zime.
Nepovedal som to snáď dobre?
Aj keď som povedal také chyby,
no tak mi povedzte, či poznáte ryby.
A kto ich pozná ako prvý,
nech sa prihlási do morskej vlny.
Ach, táto jeseň, nepíšem snáď báseň?
A kto ešte nemá pozbierané jablká?
Nech ich rýchlo zbiera alebo spraví
čáry-máry a pozbierajú sa mu aj samy.
Tomáš Ševčík
IV. A


Jeseň

Listy už padajú, deti sa schádzajú.

Leto sa už končí a jeseň prichádza.

Škola už začala, päťky už lietajú.

Deti si radšej šarkanov púšťajú .

A pri tom pijú teplý čajík ako medík.

Jeseň je príjemné ročné obdobie.

Lukáš Doleček

Tomáš Knežik

V. A

Čarovná jeseň

Listy hrajú,

vietor spieva.

Jeseň je farebná,

doslova čarovná.

Slnko sa už unavuje

a mráčik ho zahaľuje.

Bociany už odlietajú,

ježkovia sa ukrývajú.

Školský rok sa začína

a školáka tu privíta.

Listy krásne zbierame,

na zimu už čakáme.

Laura Mravcová

Kristína Kajánková

V. A


Dážď

Všetky farby jesene

a lesný dáždik poteší

všetky jelene

a farebný dáždnik.

Už si chystám pršiplášť

a ružové čižmy,

lebo prší hustý dážď,

tešíme sa veľmi.

Hop, hop po kalužiach

s pršiplášťom skáčem.

Chodím po nej ako na lyžiach,

už som mokrý, plačem.

Anita Kováčiková

Andrea Knežiková

VII. A


JESEŇ

Letí šarkan nad nami,

jeseň žiari farbami.

Listy pekne sfarbené

žlté, hnedé, červené.

Veselo zo stromu letí,

hľadajú ho všetky deti.

Je tu jeseň, prší, fúka,

zmoknutý je dom i lúka.

Len si prš, ty jeden dáždik,

ja nezmoknem, ja mám dáždnik.

Ide ježko cestičkou

košík plný hríbikov.

Veveričky zase

šišiek plné kapse.

Malá sova spoza bučka,

pozerá sa na jabĺčka.

Jabĺk, hrušiek plný sad

musí ich hneď ochutnať.

Patrícia Gavlasová

VII. A


Farebná jeseň

Keď padá lístie

a ráno je hmla,

tak na jeseň všetko ožíva.

Tancuj v daždi,

aby kvapky na teba nepadali.

Roztvor dáždnik farebný,

hľa, dúha svieti na nebi.

A tam zasa spoza kríčka,

hľadí dubák na Janíčka.

Pani Jeseň tancuje,

na okienko nám klope.

Farebné má ona šaty,

listy, tie jej hladia vlasy.

Veverička do zásoby,

tá si hľadá len oriešky.

Ježko má zas na sebe,

dve jabĺčka červené.

Aneta Majáková

VII. A


Farebná jeseň

Naša jeseň spieva pieseň,
že k nám prišla z ďaleka.
Učiteľka potešená,
pekné listy priniesla.
Ujo Ferko smutný je,
jeseň sa mu v oknách smeje.
Ježkovia už vyliezajú,
v húštine sa schovávajú.
Farby listov opekneli,
jablká sme pozbierali.
A mi deti tešíme sa,
na gaštany veliké.
Bociany už odleteli,
do ďalekej krajiny.
To je pieseň ,
ktorú spieva naša jeseň.
Lucia Arendariková

V. A


Fúkaj, vetrík fúkaj

Fúkaj vetrík fúkaj,

po tom lístku farebnom.

Lieta vtáčik po slniečku

ako jasný zvon.

Lieta šarkan v povetrí,

radosť detí odletí.

Letí priamo k nebesiam,

preto jeseň rád ja mám.

Fúkaj vetrík fúkaj,

po tom dube farebnom.

Pobehuje srnka po lese,

kam ju vietor zanesie.

Marián Machala

Simona Stráňavová

V. A


Krása jesene

Jeseň všade zavládla,

pestrá farba prevláda.

Listy všade padajú,

medvede spať odchádzajú.

Chladno, zima pri duši,

čajíček nás poteší.

Škola volá, deti sem,

vedomosti získať chcem.

Prídem k hrobu babičky,

zapálim tam sviečočky.

Šarkana si do rúk dám,

nech ho vetrík nesie tam i tam.

Bociany už odlietajú,

ježkovia si úkryt hľadajú.

Nahrabeme kopu lístia,

skočia deti i rodičia.

Ema Zajacová

V. A


Vej, vetrík vej!

Veje vetrík po doline,

veje listy po dedine,

Ľudia sa radujú,

že listy opadávajú.

Príď, vetrík príď,

nech listy opadajú,

Fúkaj vetrík, fúkaj,

nech sa všetci radujú.

Jeseň nám prichádza,

leto nám odchádza

a vtáky sa smejú.

Veronika Urbaníková

Zuzana Čišecká

V. A


Vtáčí spev

Sedí vtáčik jarabáčik,

na strome a hľadá hniezdo.

Pozrie sa hore-dole,

ale na miesto listov,

vidí párik ježkov,

ktoré sa hrajú

v tom farebnom lístí.

Pozrie sa hore.

A čo tam vidí?

Krásnu ryšavú veveričku.

Odletí z toho stromu,

hľadať hniezdo inde.

Ako tak letí, tak počuje spev.

Letí ďalej, spev je hlasnejší.

A už vidí, kto to spieva.

Vidí vtáčikov aj deti

na lavičke.

Marek Zbončák

Alex Novotný

V. A


Čaro jesene

Na jeseň je veľa farieb,

túžim sa v nich schovávať.

Urobím si mnoho malieb

a budem ich rozdávať.

Padajú nám žlté listy,

vietor si nie je istý,

či ich zhodiť všetky celé

a či počkať do nedele.

Odlietajú naši vtáci,

lebo sa im veľmi páči,

lietať ako šarkany

kolo celej krajiny.

Na prechádzku poďme,

bundy si hneď hoďme.

Všetkých vás tam berieme,

užívať si krásu jesene.

Saška Strýčková

V. A


Tóny jesene

Jesenné listy padajú,

malé ježky sa len radujú,

že si spravia príbytky

z javora či lipky.

Vtáčiky radšej odlietajú,

veveričky ostávajú.

Medveď sa už skladuje,

líška deti varuje.

Bocian si balí batoh.

Čo mu ostáva?

Vezme deti, ženu

a odlieta do neznáma.

Ľudia už sýkorkám

búdky chystajú!

Chystám i ja,

nech nám nezamrznú.

Šarkany púšťame,

nič lepšie není.

Veď vypočujme si

tóny jesene!

Kristína Gilániová

V. A

Jeseň

Máme radi celý svet,

rozkvitol sťa biely kvet.

V tom potoku voda tečie,

mama chutné koláče pečie.

Vianoce sa rýchlo blížia,

deti sa na darčeky tešia.

Krásna je tá rodná zem,

prírodou sa kochať chcem.

Marek Turják

 VI. A


Jeseň

Kto si oči otvorí, jeseň nech ho očarí.

Hravá farba jesene, chmáry nech nám zaženie.

Vetrík síce chladný je, listy rád on zhadzuje.

Raz sú sem a raz sú tam, všade ich nachádzam.

Farebné sú, to je fakt, veľké, malé, tak i tak.

Neštebocú nám už vtáčky, odleteli neboráčky.

Boja sa tiež tuhej zimy, ako všetci, ako i my.

Ešteže tie šarkany, poletujú nad nami.

Vysoko sa vznášajú, ako vrany krákajú.

Ako rýchlo prišla k nám, pani Jeseň, hlásia nám.

Sofia Strýčková

VI. A


Práve teraz

Jeseň sa už blíži, nech nám zas neublíži.

A keď lístie opadáva, medvedík nám hneď zaspáva.

Sníva sa mu krásny sen, celú zimu spal by len.

Ježko zásoby si zbiera, už je z nich plná diera.

Ježko spinkať bude tiež, veď je to len malý jež.

Katka Hanuláková

VI. A


Listy

Na poliach kosia žitko, stáda poháňajú vrtko.

Listy opadávajú, stromy usínajú.

Ľudia chystajú sa na zimu, tak daj si čiapku na hlavu.

Zimný vánok oblaky poháňa, zamračené je už od rána.

Jeseň je tu medzi nami, zvony zvonia - Pán Boh s vami.

Eliška Zbončáková 

VI. A


Začiatok jesene

Jeseň sa začala, slnka už nie je dosť.

Leto sa skončilo, volajme o pomoc.

Deti sa hrajú s listami a ježko zasa s hruškami.

Jeseň je pekná vec, ty máš doma pec.

Vonku je zima, v izbičke príma.

Danka Perďochová

VIII. A


Príchod jesene

Jesenné slnko nad stráňou vychádza,

skromnými lúčmi na lúku svieti,

vlhkú hmlu pomaly rozháňa,

pošteklí nošteky nezbedných detí.

Vietor sa pridáva s lístím sa pohráva.

Jeseň je maliar, ktorý paletu má pestrú,

nezbedné lístie pomaly padá na cestu.

Zima je blízko, v diaľke ju cítiť,

všetko sa chystá snehom sa prikryť.

Andrej Tatarka  

VIII. A


Jeseň

Jeseň k nám prišla, aké krásne obdobie!

Všetci sa tomu tešia, že máme doma pohodlie.

Listy hrajú farbami: červenou, oranžovou, žltou.

Šatstvo zmenili aj naše stromy, môžu sa pýšiť úrodou.

Ľudia obrábajú svoje polia, kde rôzne plodiny pestujú,

radostne pri nich stoja a mladé víno degustujú.

Keď vetrík silno zafúka, deti sa už nemôžu dočkať,

kedy vytiahnu šarkana a budú si ho na kopci púšťať.

Pavúčiky usilovne tkajú siete zlatými niťami,

keď na ne dobehnú lúče, lesknú sa od rosy kvapkami.

Les je ponorený do ticha, zvieratá sa ukladajú na spánok.

Do príchodu zimy už všetky spia, vanie len pokojný vánok.

Nastala jeseň, priatelia milí,

ale i tak radosť máme.

Slnko chodí skôr spať v tejto chvíli,

a plné koše hríbov dáme mame.

Lenka Zajacová 

VIII.A



Vytvorte si webové stránky zdarma! Táto stránka bola vytvorená pomocou služby Webnode. Vytvorte si vlastný web zdarma ešte dnes! Vytvoriť stránky